Karel Konrád bol český spisovateľ, novinár a člen lavicového umeleckého zväzu Devětsil. Počas svojej kariéry prispel svojimi článkami do rady periodík a napísal množstvo kníh preložených do viacerých jazykov.
Narodil sa v Lounech v roku 1899 do rodiny kupca. Študoval na reálke spolu so svojím celoživotným kamarátom, básnikom Konštantínom Bieblom, kde v roku 1917 zmaturoval. Ihneď po maturite musel narukovať, z výcviku bol však kvôli zdravotným dôvodom prepustený do civilu. Po prvej svetovej vojne sa zúčastnil ako dobrovoľník obsadzovania Slovenska československou armádou.
Napriek tomu, že začal študovať chémiu na vysokej škole a neskôr dejepis a zemepis, nikdy žiadny z týchto odborov nedokončil. Nejaký čas pôsobil ako spoločník básnika Antonína Sovy, neskôr učil na obecnej škole, odkiaľ bol kvôli svojim lavicovým postojom prepustený.
Od tej doby sa v Prahe venoval žurnalistike a literatúre. Pracoval ako redaktor v denníku Rudé právo, ktorý bol ústredným tlačovým orgánom Komunistickej strany Československa a hral dôležitú rolu v propagande režimu. Bol spoluzakladateľom časopisu Trn a neskôr pôsobil v časopisoch Divadlo Vlasty Buriana a Panoráma. Okrem týchto časopisoch publikoval svoje články aj niekoľko ďalších periodikách, napríklad Studentská revue, Haló noviny, Literární noviny, Lidové noviny a ďalšie. Od roku 1946 pracoval v rôznych poradných zboroch vo filmovom štúdiu Barrandow, až kým v roku 1957 neodišiel do dôchodku.
Okrem iného bol Karel Konrád súčasťou zostupenia avangardných umelcov Devětsil, ktorý sa podieľali na organizácii umeleckého života v Čechách napríklad vydávaním príležitostných zbierok a organizovaním výstav. Skupina sa venovala proletárskemu umeniu, magickému realizmu a poetizmu.
Hlavnými inšpiračnými zdrojmi pre Konrádovu poéziu a prózu boli jeho osobné zážitky zo študentských liet, zážitky z pôsobenia v 1. svetovej vojne a nakoniec aj z činnosti v komunistickej avantgarde. Medzi jeho najznámejšie diela patrí súbor poviedok Robinsonáda, román Ronaldino alebo napríklad poviedka Dinah. Medzi jeho neskoršiu tvorbu patria lyrizované novinárske prózy a fejtóny, v ktorých vzdáva hold svojim priateľom, s názvami Perokresby a Nevzpomínky. Konrád tiež rád cestoval, precestoval Francúzsko, Taliansko, Juhosláviu a Poľsko, a zo svojich ciest napísal reportáže.
Karel Konrád zomrel v roku 1971 v Prahe vo veku 72 rokov.